" Kniha citátov nebude nikdy kompletná..."
Ste tu: mince.dovrecka.sk » clanky » 4-keltske-mincovnictvo
Piatok 20. apríl 2018 | Meniny má Marcel, zajtra Ervín › blahoželaniapohľadnice

Keltské mincovníctvo

ilustračné fotoMedzi významné pamiatky sústredené v zbierkach a expozíciách slovenských múzeí patria aj keltské mince.

Záujem návštevníkov vzbudzujú predovšetkým ako prvé peniaze razené na území Slovenska. Razili ich Kelti, jeden z prvých historicky známych stredoeurópskych národov. Posledné tri storočia pred zmenou letopočtu využívali "vynález peňazí" v hospodárskych a politických vzťahoch svojich komunít.

Kelti usídlení na území Slovenska razili mince najmä zo striebra, menej zo zlata a medi. Nebola to jednotná mena, na takú stredoeurópskym Keltom chýbal vlastný štát. Každé väčšie hospodárskosprávne centrum si razilo vlastné mince. Preto sú veľmi rôznorodé, odlišujú sa kvalitou kovu i razby, obrazmi a nominálnou hodnotou. Kvalita i rozsah mincovníctva jednotlivých centier záviseli od zásob kovu potrebného pri razbe, od technologických skúseností, výtvarných schopností realizátorov mincového obrazu a od zručnosti razičov. Keltské mince neboli obeživom v pravom zmysle slova. Ich hlavná funkcia súvisela s proklamovaním hospodárskej a politickej nezávislosti keltských komunít. Slúžili na reprezentáciu, obdarúvanie, výkupné, na tvorbu kmeňového pokladu, alebo ako miera hodnoty. Platili nimi len pri veľkých obchodných transakciách. Na domácich trhoch sa väčšinou uplatňovala naturálna výmena - nákup, či predaj tovaru za tovar. Až na vrchole vývoja keltskej civilizácie začali mince nadobúdať funkciu obeživa. Vydavatelia keltských mincí nezanedbávali ani ich vonkajšiu podobu. Niektorí to vybavili príkazom kopírovať cudzie, najmä grécke a rímske mince, iní postupovali nezávisle, mincové obrazy vytvárali podľa vlastných predstáv. Väčšinou sa úzko viažu s keltským kultom. Vyjadrujú keltské náboženské cítenie. Znázorňujú predstaviteľov keltského panteónu - uctievané božstvá. Zosobnené sú väčšinou na prednej strane mincí, na zadnej sú ich vlastnosti zvýraznené kultovou symbolikou, mytologickými symbolmi a výjavmi. Keltské mince predstavujú významný zdroj poznania keltského duchovna, ale aj hospodárskeho a politického života. Poukazujú na úlohu Keltov v dejinách Slovenska.

Podľa svedectva nálezov Kelti razili mince vo viacerých oblastiach dnešného Slovenska. Všade tam, kde si založili sídla a darilo sa im. Preto treba odpovedať na otázku, prečo práve Kelti zaviedli v stredoeurópskom priestore, teda aj na Slovensku, razbu mincí? Vysvetlenie poskytne pohľad do histórie keltského spoločenstva.

Keltská civilizácia - to sú mnohé kultúrne a technické výdobytky. Zaslúžili sa o ne Kelti, povzbudení skúsenosťami a poznatkami z krajín antického sveta. Do nich keltské družiny zamierili, keď im už bolo tesno v prialpskej domovine, ešte pred usadením v strednej Európe. Zlákali ich vidiny koristi a nových sídelných území. Pred keltskými koristníckymi nájazdmi sa triasli mocní vtedajšieho civilizovaného sveta - na Apeninskom polostrove aj na Balkáne. Starovekí dejepisci zaznamenali hrôzy keltského ohrozovania Ríma v roku 387 a prepadu slávnej veštiarne v Delfách v roku 276 pred n. l. Dobre sa rozhodli tí panovníci, ktorí Keltom ponúkli žoldnierske služby vo svojich vojskách, ako napríklad Hanibal, keď bojoval proti Rímu alebo macedónski králi. Využili keltskú odvahu a bojovnosť a odvrátili tak útoky Keltov proti vlastným krajinám. Kelti však neboli len bojovní, ale aj učenliví. V civilizovanom svete odpozorovali mnohé vymoženosti. Preniesli ich do svojich stredoeurópskych sídiel a ďalej rozvíjali. Revolučné zmeny v keltskom hospodárstve spôsobili najmä nové postupy pri spracovaní železa. Zvýšili jeho produkciu, následne aj výrobu železných poľnohospodárskych a remeselníckych nástrojov. Dosahovali sa tak vyššie poľnohospodárske výnosy, zintenzívnil sa chov dobytka, rozvíjali sa nové druhy remesiel. Prevratnú zmenu prinieslo zavedenie hrnčiarskeho kruhu pri výrobe hlinených nádob. V takýchto podmienkach sa zákonite rozrastal obchod. A to už bol len krok k zavedeniu razených kovových peňazí do hospodárskeho a spoločenského života. Výhody peňazí ocenili Kelti už dávno predtým, keď ako žold dostávali zlaté a strieborné mince najmä od macedónskych kráľov - Filipa II., Alexandra Veľkého, Audoleonta. Najmä k strieborným tetradrachmám získali taký blízky vzťah, že si ich vybrali ako vzor pre svoje mincovníctvo.

Na území dnešného Slovenska má prvenstvo v razbe keltských mincí jeho východná časť. V tomto priestore, s úzkym vzťahom ku keltskému osídleniu v Zakarpatsku, s bohatými dokladmi o metalurgickej činnosti, ale aj k územiu osídlenému Dákmi, už začiatkom 2. storočia pred n. l., ak nie aj skôr, razilo niektoré doposiaľ neidentifikované centrum strieborné tetradrachmy s hmotnosťou do 14,90 g. Podľa tetradrachiem Filipa II. Macedónskeho (359 - 336 pred n. l.) aj tu na averze zobrazovali hlavu boha Dia, na reverze jazdca na koni. Svedčí o tom najmä hromadný nález z Ptičia, v okrese Humenné. Zachránilo sa z neho 237 mincí. Nie sú presnými kópiami macedónskych tetradrachiem, ani nedosahujú ich kvalitu. Rytec zhotovil obrazy so značnou dávkou výtvarnej samostatnosti, poplatnej jeho "barbarskému" pôvodu.

Kontakt východoslovenskej oblasti s Balkánom, sprostredkovaný keltskými družinami, dokladá aj vzácny nález zlatého statéra Alexandra Veľkého (336 - 323 pred n. l.) v Kurime, v okrese Bardejov. Naznačuje jednu z trás, po ktorej Kelti postupovali z balkánskeho územia do nových európskych sídiel.

Koncom 3. alebo na začiatku 2. storočia pred n. l. Kelti razili strieborné mince aj na juhu stredného Slovenska, resp. v priľahlej časti Maďarska. Svedectvo poskytuje objav asi 50 strieborných tetradrachiem v obci Bátovce, v levickom okrese. Niekde tu, blízko stredoslovenských rudných zdrojov, pracovala keltská minciarska dielňa. Bátovské mince s hmotnosťou do 13,50 g sú osobitne zaujímavé preto, že je na nich nápis AVDOLEONTOS. Hoci nie je úplne zreteľný, je zrejmé, že proklamuje meno predstaviteľa paionského kmeňového zväzu Audoleonta (315 - 285 pred n. l.). Zdá sa, že tí čo tieto mince razili, slúžili v jeho vojsku ako žoldnieri. Audoleontove tetradrachmy použili ako vzor pre svoje mince. Rytec, neznalý písma, však nápis veľmi skomolil, aj obraz kombinoval s niektorými obrazovými prvkami Filipových tetradrachiem. Doplnil ho pozoruhodnou symbolikou - triskelom a trojzubcom.

Aj keltské sídla na západoslovenskom území používali v tom čase vlastné mince. Do prvej polovice 2. storočia pred n. l. sa zaraďujú tie, na ktorých okrem hlavy a koňa dominuje znak podobný lýre. Podľa doterajších nálezov nerazili tu len strieborné tetradrachmy s hmotnosťou do 12,30 g, ale aj drachmy a drobné oboly. Doposiaľ najvýznamnejší nález je z Nitry. Počas archeologických vykopávok sa tu v keltskom obydlí našla tetradrachma, v blízkosti dva oboly s lýrovitým symbolom. Vyskytli sa v ňom aj ďalšie mince - drobučká keltská s obrazom bohyne Athény Alkis (0,967 g) a ťažká medená rímska republikánska minca, nazývaná aes grave (239,42 g). Takáto zostava mincí v sídliskovom objekte je na Slovensku i v strednej Európe výnimočná.

Výnimočnosť nitrianskeho nálezového súboru spočíva aj v tom, že naznačuje isté historické súvislosti. Dovoľuje predpokladať, že obydlie, v ktorom bol objavený, súviselo s keltskými prisťahovalcami zo severnej Itálie. Historické písomné pramene (Strabón) sa totiž zmieňujú o tom, že keltský kmeň Bójov, usadený v severnej Itálii, bol odtiaľ okolo roku 190 pred n. l. vytlačili Rimania. Pokorení Bójovia, hľadajúci nové sídla, putovali severným smerom až k strednému Dunaju. Tí, čo zakotvili v Nitre, priniesli so sebou ťažkú medenú rímsku republikánsku mincu s obrazom dvojhlavého boha Iana a s lodnou provou. Urobili tak možno z kultových dôvodov (Kelti uctievali dvojhlavé božstvo), možno iba pre spomienku na bývalé sídelné územie, alebo úplne prozaicky kvôli medi. Prítomnosť hornoitalských Keltov - Bójov v Nitre naznačuje aj drobná minca s Athénou Alkis. Také Bójovia razili ešte počas svojho pobytu v severnej Itálii na znak protestu proti Rimanom. Podobná strieborná minca sa našla aj na hradisku vo Veľkom Slavkove. Severoitalské strieborné mince s Athénou Alkis napodobňovali Bójovia usadení v Čechách a na Morave. Razili ich zo zlata.

Mince so symbolom lýry sa našli aj na iných slovenských náleziskách. V Bánove a Palárikove v novozámockom okrese boli uložené ako milodar v keltských hroboch. Náhodne sa našla tetradrachma s lýrou v Čeľadiciach, v okrese Nitra. Doteraz sa však nepodarilo určiť miesto, kde pracovala mincovňa, zásobujúca razenými peniazmi so znakom lýry keltské sídla na juhozápade Slovenska.

V priebehu druhej polovice 2. storočia pred n. l. sídlil na juhu stredného Slovenska keltský kmeň, ktorého mincovníctvo reprezentuje hromadný nález z Levíc. Zachránilo sa z neho 126 strieborných tetradrachiem a päť zlatých mincí. Ukryté boli v hlinenej nádobe. Strieborné levické mince s hmotnosťou do 11,85 g zobrazujú hlavu boha Dia a jazdca na koni, tak ako bátovské. Aj na týchto je nápis AVDOLEONTOS, i keď už len zvyšky. Na všetkých je na reverze pod koňom hlboký klinovitý vryp ostrým predmetom. Pravdepodobne tak skúšali kvalitu kovu a pravosť mincí. Zlaté mince zastúpené v levickom súbore pochádzajú z českého keltského prostredia. Prostredníctvom obchodu sa dostali až na juh stredného Slovenska. Reprezentujú obchodné aktivity smerujúce zrejme k stredoslovenskému rudnému bohatstvu.

Keltské mincovníctvo na Slovensku nadobudlo nové rozmery koncom 2. storočia pred n. l. V tom čase sa zintenzívnil hospodársky a spoločenský vývoj keltských komunít, ktorý smeroval k vzniku opevnených útvarov - hradísk, oppíd. Sústreďovala sa v nich mocenská zložka, administratíva, náboženský život, obranná sila, remeslá, obchod i razba mincí. Najvýraznejším príkladom tohto vývoja je bratislavské oppidum. Najväčší rozmach zaznamenalo v prvej polovici 1. storočia pred n. l. Vtedy začalo aj s razbou mincí. Bratislavské keltské mince predstavujú pozoruhodný peňažný systém, ktorého vývoj nemá v tomto čase obdobu. Významné miesto v ňom zaujímajú zlaté statéry s hmotnosťou 6,5 g a drobné peňažné jednotky: 1/3, 1/8 a 1/24 statéra. Sú natoľko podobné zlatým minciam českých Keltov - Bójov, že dali podnet k vzniku teórie o bójskom pôvode zakladateľov bratislavského oppida. Teória vyplynula aj zo starovekých písomných správ (Poseidónios, Strabón) o tom, ako Bójovia v oblasti Hercýnskeho lesa (dnešné Čechy) po konflikte s germánskym kmeňom Kimbrov v rokoch 119 - 114 pred n. l. opustili tamojšie sídla a odišli popri Dunaji východným smerom. Hoci sú aj iné možnosti vysvetlenia pôvodu obyvateľov bratislavského oppida, bójska teória v odbornej spisbe prevažuje.

Asi od roku 70 pred n. l. sa v bratislavskom oppide razilo už len zo striebra. Jednak tu chýbali dostatočné zásoby zlata, jednak bola táto keltská oblasť zvyknutá na strieborné mince. Bratislavské tetradrachmy s hmotnosťou až 17 g, ale aj didrachmy a drachmy patria k najpozoruhodnejším stredoeurópskym keltským minciam. Ich výnimočnosť súvisí s mnohorakými obrazmi a s početnými nápismi, aké sa nevyskytujú v žiadnom inom keltskom mincovníctve. Vyobrazenia sú galériou hláv keltských božstiev a zobrazujú početné motívy a symboly kultového významu. Nie je vylúčené, že niektoré reprezentujú hlavných keltských bohov (Teutates, Esus, Taranis) a Keltmi uctievané ženské božstvá (Bohyňa - Matka, Epona). Naznačuje to symbolika na reverze mincí, ako napríklad ozbrojená jazdkyňa na koni, rôzne zvery (panter, medveď, vlk, lev, diviak), mytologické bytosti a výjavy (ženský kentaur, harpyja, grif, had s vtáčou hlavou, požierač tiel ľudí či zvierat, zápasník so šelmou) i drobné kultové symboly (vetvičky a listy posvätných stromov, špirály, kolesá atď.).

Nápisy na bratislavských minciach (AINORIX, BIATEC, TITTO, MACCIVS, COBROVOMARVS atď.) pomenúvajú 15 príslušníkov miestnej šľachty. Ako potvrdil jazykovedný výskum a epigrafické paralely sú to ich osobné mená. Postavenie týchto osôb v organizačnej štruktúre oppida možno vysvetliť pomermi v Galii, tak ako ich opísal G. I. Caesar v čase galských vojen (Zápisky o vojne galskej). Tak ako tam, aj v bratislavskom oppide rada starších každoročne poverovala výkonom moci dvoch vysokých úradníkov. Vergobret mal všeobecnú právomoc, arkantodan riadil hospodárske záležitosti komunity.

Koncom štyridsiatych rokov pred n. l. vypukla bójsko-dácka vojna. Na čele Dákov stál zjednotiteľ dáckych kmeňov Burebista. Na strednom Dunaji si uplatňoval staršie územné nároky. Prítomnosť Dákov na území Slovenska potvrdzujú nálezy dáckych mincí. Bójovia a ich spojenci Tauriskovia, ktorých viedol Kritasir, utrpeli v tomto konflikte zdrvujúcu porážku. Územie, na ktorom sa vojna odohrala, Strabón pomenoval "bójskou púšťou". Aj napriek snahám historikov a archeológov sa ju nepodarilo lokalizovať. Bratislavského oppida sa tento konflikt pravdepodobne dotkol len okrajovo. Šľachta aj tak poutekala zo strachu pred priamym vojenským zásahom, ale najprv poukrývala svoj peňažný majetok. Po dvoch tisícročiach úkrytu v zemi sa na území Bratislavy našlo sedem peňažných súborov.

Okolo roku 40 pred n. l. Burebistu zavraždili vlastní nespokojenci. Zmätení Dáci ustúpili z dobytých pozícií na strednom Dunaji. Mocenské vákuum využili Norikovia a z územia dnešného Korutánska sa snažili politicky i hospodársky ovplyvňovať vývoj za severodunajskou hranicou. Svedčí o tom aj súbor norických mincí nájdený na Bratislavskom hrade a ďalšie objavy v priestore oppida. Počas archeologických vykopávok v Bratislave na Panskej ulici č. 19 odkryli remeselnícku dielňu, v ktorej sa razili drobné mince norického typu - s koníkom. Okrem takejto nevydarenej mince v nej objavili 22 zlomkov hlinených foriem na odlievanie mincových kotúčikov, 223 celých a zlomkovitých téglikov na liatie kovu a nákovu. Podobné drobné norické mince sa zistili na viacerých miestach bratislavského oppida. V tom čase drobné sotva polgramové strieborné mince predstavovali obeživo aj na iných oppidách, najmä na českom a moravskom území. Hromadný nález asi 120 drobných mincí s koníkom z Trenčianskych Bohuslavíc naznačuje, že ako obeživo prenikali aj do prostredia hradísk na strednom Považí. V bratislavskom oppide sa tieto mince vyskytujú na miestach so stopami vážnej katastrofy. Svedčia o nej zhorené drevené konštrukcie obydlí, zničené remeselnícke dielne, nepietne uložené ľudské i zvieracie kostry, zbrane a porozhadzované mince. Z tejto katastrofy sa už bratislavské oppidum nespamätalo. Príčinou boli nové etniká, najmä Germáni, ktoré sa výrazne hlásili o svoje historické miesto na strednom Dunaji. K zániku keltského osídlenia Bratislavy prispel aj totálny úpadok stredoeurópskej keltskej civilizácie. V dôsledku tohto vývoja zanikali oppidá aj v iných oblastiach strednej Európy.

Okolo polovice 1. storočia pred n. l. sa o razbu mincí pokúšalo aj keltské centrum na Nitriansku. Svedčia o tom strieborné tetradrachmy s hmotnosťou do 12,30 g s nezvyklými obrazmi zvierat na obidvoch stranách. Ťažko však možno rozoznať, či ide o zobrazenie koňa, psa, býka, jeleňa, či diviaka. Majster rytec sa pokúšal imitovať rímske republikánske denáre, no akosi sa mu to nedarilo. Je to zrejmé aj zo skomolených nápisov. Razba mincí tu všeobecne bola unáhlená, sťažoval ju aj nedostatok kovu. Naznačuje to zistenie, že niektoré nitrianske mince boli vyrazené na severoslovenských keltských tetradrachmách, bez dôkladného odstránenia pôvodného obrazu. Aj táto skutočnosť svedčí o mimoriadne napätých pomeroch v keltskej komunite na Nitriansku, spôsobených zrejme vonkajším ohrozením.

V priebehu prvej polovice 1. storočia pred n. l. začali raziť mince aj severoslovenské hradiská - opevnené centrá ľudu s tzv. púchovskou kultúrou. Dokladom sú dva pozoruhodné súbory mincí objavené na hradisku v Dolnom Kubíne - Veľkom Bysterci. Prvý obsahoval 18 strieborných a 11 zlatých mincí, ako aj zlatý šperk. Strieborné veľkobysterské tetradrachmy vážia do 11,55 g. Na averze nemajú obraz, iba hladký hrubý hrboľ - dôsledok použitej techniky razby. Na reverze zobrazujú koňa s trojuholníkovými kopytami a symbolika je z guľôčok. Zlaté mince zastúpené v tomto súbore sú podobné českým statérom. Sú však medzi nimi aj mince s osobitným lopatkovitým tvarom, s doteraz nevysvetlenou symbolikou. Doposiaľ sa nevyskytli v žiadnom inom náleze. Druhý veľkobysterský súbor obsahoval 29 keltských strieborných mincí a rímsky denár cisára Augusta (z roku 2 pred n. l. - 14 n. l.). Rímska minca jednoznačne potvrdzuje, že súbor bol ukrytý najskôr v druhom desaťročí nového letopočtu. V tom čase, pod vplyvom závažných udalostí, ktoré súviseli s príchodom nových etník (Kvádi, Dáci, Vandali), obyvateľstvo ukrývalo svoje peňažné hotovosti aj na iných severoslovenských hradiskách. Napríklad v Likavke, kde sa našiel súbor 11 strieborných veľkobysterských mincí a drobných strieborných predmetov, uložený v nádobe.

Veľkobysterské strieborné mince sa vyskytujú aj na hradisku v Liptovskej Mare. Je ich však menej, oveľa početnejšie sú zastúpené medené mince, ktoré razilo toto významné severoslovenské centrum ľudu púchovskej kultúry. Počas archeologických vykopávok sa ich tu našlo viac ako 50. Ich razbu na tomto mieste dokladajú zlomky odlievacích foriem. Aj mince z Liptovskej Mary majú len jednostranný obraz - je na nich kôň. Ich hmotnosť je do 4,45 g. Vo veľkom počte sa vyskytli v pozostatkoch obetiska v Liptovskej Mare slúžili ako obety pri kultových obradoch.

Podobné mince ako na severoslovenských hradiskách sa našli aj na keltsko-dáckom hradisku v Zemplíne. Samostatne si tu azda razili drobné mince s koňom podobným vtákovi, s hmotnosťou do 2 g.

Územie Slovenska poskytuje bohaté dôkazy o keltskom mincovníctve. Prehľad nálezov dokladá, že mince jednotlivých keltských komunít mali lokálnu platnosť, len málokedy sa používali ako platidlá pri medzikmeňovom styku. Výskyt sa koncentruje okolo miesta, kde ich razili. Ak nálezy mincí prekračujú jeho hranice, svedčia o smere diaľkových hospodárskych a politických kontaktov. Často tak potvrdzujú udalosti, zaznamenané v historických písomných prameňoch. Keltské mince pomáhajú dotvárať historický obraz Slovenska v posledných troch storočiach pred zmenou letopočtu a majú v ňom nezastupiteľné miesto.