" Kniha citátov nebude nikdy kompletná..."
Ste tu: mince.dovrecka.sk » clanky » 5-rimske-mince-na-slovensku
Pondelok 22. január 2018 | Meniny má Zora, zajtra Miloš › blahoželaniapohľadnice

Rímske mince na Slovensku

ilustračné fotoVeľký počet ojedinelých a hromadných nálezov mincí objavených na území Slovenska je dokladom historického vývoja peňazí u nás od najstarších keltských mincí až po novoveké razby.

Nálezy mincí sú nielen svedectvom hospodárskej a politickej úrovne, ale aj ukážkou remeselnej zručnosti a umeleckého vkusu vtedajších majstrov.

Osobitný význam z týchto nálezov majú rímske mince. Na rozdiel od keltských mincí sa rímske mince u nás nerazili, ale prúdili k nám v súvislosti s mocenskými záujmami rímskeho impéria o zadunajské oblasti.1

Po páde keltského panstva sa predmetom záujmu Rimanov stali oblasti ležiace na sever od Dunaja a Slovensko sa tak dostalo po celé štyri storočia do priameho kontaktu s rímskym mincovníctvom. Ojedinelé a hromadné nálezy rímskych mincí patria medzi pozoruhodné doklady stykov rímskeho impéria s barbarikom, sú svedectvom o ich obehu a jedným z najvýznamnejších prameňov na osvetlenie histórie Slovenska v rímskej dobe, to znamená v 1. až 4. storočí nášho letopočtu.

Kontakty rímskeho impéria s barbarským územím na ľavom brehu Dunaja nadobudli pravidelný charakter už okolo prelomu letopočtu. V priebehu jednotlivých storočí dochádzalo k sporom Rimanov s Germánmi, v dôsledku čoho Rimania občas dosadzovali Germánom cudzích panovníkov. Zároveň opevňovali severnú hranicu svojho impéria, hoci ju tvoril tok Dunaja (Limes Romanus). Dôkazom vojenskej a stavebnej aktivity Rimanov na našom území v 2. storočí nášho letopočtu sú zvyšky stavieb, zlomky tehál so značkami légií a iné artefakty objavené na Devíne, v Stupave, Bratislave, Rusovciach, Iži a v ďalších lokalitách.

Traduje sa, že rímske mince sú prameňom mnohostranného historického poznania a verným zrkadlom doby, v ktorej boli vydané. Medailóny neslúžili ako bežné platidlo, ale možno povedať, že išlo o akési pamätné razby, vydávané pri významných príležitostiach. V porovnaní s mincami boli oveľa väčšie, mali vyšší reliéf a z výtvarnej stránky boli dokonalejšie a bohatšie. Ich jemné umelecké stvárnenie naznačuje, že išlo o mimoriadne a výnimočné razby, vydávané na oslavu určitej osobnosti, alebo udalosti rímskeho impéria. Medailóny sa vydávali iba v malom počte, a preto ich mohlo vlastniť iba niekoľko jednotlivcov. Dnes každý nález medailónu predstavuje takmer unikátny objav, pretože nemožno predpokladať, že by sa objavili vo väčšom počte priamo na našom území.

Medailóny sa začali raziť v starovekom Ríme za cisára Augusta (27 pred n. l. - 14 n. l.) z bronzu, striebra alebo zlata. Používali sa aj ako šperky, a preto sú mnohé prevŕtané, alebo majú uško na zavesenie. Na jednej strane je zvyčajne portrét osobnosti, na počesť ktorej medailón vydali a na druhej strane je výjav, ktorý sa viaže k určitej historickej udalosti.

Objavmi, ktoré miestom svojho nálezu2 i vyobrazením upozorňujú na historické udalosti, sú vzácny bronzový medailón Faustiny mladšej, manželky rímskeho cisára Marca Aurelia a aureus rímskeho cisára Vespasiana.
Medailón Faustiny mladšej

Antické medailóny patria medzi vzácny numizmatický prameň a iba máloktorá múzejná alebo súkromná zbierka sa môže pochváliť ich vlastníctvom. O to vzácnejší a cennejší je medailón, ktorého vyobrazenie sa viaže k historickým udalostiam odohrávajúcim sa na území Slovenska takmer pred dvetisíc rokmi a ktorý sa našiel, v susedstve rímskeho vojenského tábora pri Iži. Navyše, keď okrem tohto medailónu, uloženého v numizmatickej zbierke SNM - Historického múzea3 na Bratislavskom hrade, sú vo svete známe iba dva exempláre toho istého druhu!

Bronzový medailón Faustiny mladšej (+ 175), manželky rímskeho cisára Marca Aurelia (161 - 180), možno zaradiť medzi najvzácnejšie svetové antické pamiatky, ktoré nám Rimania zanechali. Datovaný je do roku 169, má hmotnosť 48,70 g a priemer 39 mm.

V polovici 2. storočia, za vlády rímskeho cisára Marca Aurelia, sa stalo naše územie dejiskom rušných vojnových udalostí, tzv. markomanských vojen. Viac ako desať rokov bolo územie juhozápadného Slovenska rozsiahlym bojiskom a niekedy aj miestom pobytu cisára Marca Aurelia.

Marcus Aurelius patril medzi najvýznamnejšie osobnosti vrcholného cisárstva. Bol vynikajúcim vojvodcom a skúseným diplomatom. Bol múdry a štátu oddaný panovník, ktorý popri záujme o filozofiu (nazývali ho aj "filozof na tróne") a vedu vládol ako jeden z najlepších cisárov. Bol adoptívnym synom cisára Antonina Pia (138 - 161) a v roku 145, ako osemnásťročný získal titul cézara (139 - 161). Faustina mladšia, dcéra Antonina Pia a Faustiny staršej (+ 141) sa stala v tom istom roku jeho manželkou. Z detí Marca Aurelia a Faustiny mladšej sú známe dcéra Lucilla (+ 183) a smutne preslávený syn Commodus (180 - 192), ktorý sa už v roku 177 ako šestnásťročný stal otcovým spoluvládcom. Bol jeho pravým opakom. Zneužíval cisársky titul, mal absolutistické tendencie. Vystupoval ako gladiátor pri cirkusových hrách v aréne, bol nemravný a krutý. Svoju sestru Lucillu poslal do vyhnanstva, kde ju nechal otráviť. Po Commodovej smrti uvalil na neho senát kliatbu (damnatio memoriae) a všetky jeho sochy a portréty zničili.

Celé obdobie vlády Marca Aurelia bolo, žiaľ, naplnené vojnami s Partami, Kvádmi, Germánmi, Sarmatmi, Markomanmi a inými národmi. Dôkazom toho sú čestné tituly a nápisy na jeho minciach, napríklad ARMENIACVS, PARTHICVS, GERMANICVS, SARMATICVS a ďalšie, ktoré získal za úspešné vojenské výpravy a víťazstvá.

Marcus Aurelius prešiel v roku 177 Dunaj a zaútočil na Kvádov a Markomanov v snahe podmaniť si ich. V tomto období, niekde v poriečí rieky Hron, vznikla aj jeho kniha myšlienok "Hovory k sebe samému" (Ta eis heauton), písaná po grécky. Dielo obsahuje 12 kníh, z nich prvá je ukončená zápisom Písané na území Kvádov nad Granuou, t. j. nad Hronom.4

Iným pozoruhodným historickým dokumentom, najstaršou písomnou pamiatkou tohto druhu u nás a významným svedectvom čias (za spoluvlády Marca Aurelia a Commoda), keď sa územie juhozápadného Slovenska ocitlo na scéne svetových dejín, je rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale. Nápis je z roku 179 a týka sa víťazstva Rimanov v barbariku, na území dnešného Trenčína - Laugaricia. Legát II. pomocnej légie z Aquinca, C. V. Maximianus, zriadil v roku 179/180 v Laugariciu pre rímsku armádu zimný tábor a v mene 855 rímskych vojakov zanechal na hradnej skale v Trenčíne bohyni víťazstva Viktórii ďakovný nápis.5

Cieľ Marca Aurelia zriadiť na našom území rímske provincie Markomaniu a Sarmatiu sa neuskutočnil. Zomrel v roku 180 ako 59-ročný tesne pred ukončením svojich plánov v tábore pri Vindobone (Viedni). Markomanské vojny sa skončili uzavretím Commodovho mieru s barbarmi. Rimania ustúpili až k Dunaju a pod kontrolou si ponechali iba 7,5 km širokú limitnú zónu na ľavom brehu Dunaja.

Po stručnom zhrnutí situácie na území Slovenska v 2. storočí nášho letopočtu počas vlády Marca Aurelia, vráťme sa späť k Faustine mladšej a jej medailónu.
Predpokladá sa, že bronzový medailón Faustiny mladšej stratili alebo ukryli asi v rokoch 171 - 180, v časoch markomanských vojen. Územie neďaleko miesta nálezu medailónu bolo v tej dobe obsadené rímskymi vojskami (vojenský tábor v Iži, v polohe Leányvár). Medailón Faustiny mladšej je významný aj výjavom, ktorý sa viaže na udalosti odohrávajúce sa na našom území. Vyobrazenie na reverze znázorňuje Venušu odprevádzajúcu boha vojny Marsa na bojisko. Výjav je alegóriou lúčenia Faustiny s Marcom Aureliom pred jeho odchodom na vojenskú výpravu s Germánmi. Sediaca Venuša (Faustina) podáva pred ňou stojacemu nahému Marsovi (Marcus Aurelius) prilbu. Mars si pripína na telo opasok s krátkym mečom, vedľa neho je položený pancier. Na averze medailónu je poprsie Faustiny vo vysokom reliéfe, umelecky stvárnené do najjemnejších detailov. Okolo je opis FAVSTINA AVG PII AVG FIL.

Faustina zrejme sprevádzala, ako bývalo v tých časoch zvykom, svojho manžela na niektorých vojenských výpravách. Azda aj na jej počesť, pri príležitosti vojenskej výpravy na naše územie, vydali vzácny bronzový medailón.

Medailón Faustiny mladšej je v súčasnosti uložený v numizmatickej zbierke SNM - Historického múzea v Bratislave a patrí medzi najvzácnejšie zbierkové predmety fondu rímskych mincí. Múzeum - vtedy ešte Slovenské vlastivedné múzeum - získalo medailón kúpou v roku 1927 spolu so súkromnou zbierkou rímskych mincí, ktorá patrila MUDr. Deziderovi Korbulymu, obvodnému lekárovi z Hurbanova (predtým Stará Ďala), okres Komárno.6 V tom čase obsahovala zbierka 665 kusov mincí rímskych a 10 kusov gréckych, byzantských a pod. Zbierku predala múzeu manželka D. Korbulyho. Dezider Korbuly sa dlhé roky venoval zbieraniu rímskych mincí z okolia svojej pôsobnosti. Tak získal aj vzácny medailón Faustiny mladšej, ktorý v roku 1922 našiel J. Dudáš v okolí rímskeho kastela v Iži, v oblasti známej bohatým výskytom rímskych mincí. Jednotlivé nálezy zapisoval a zaznačil D. Korbuly do svojich špeciálne vyhotovených katalógov,7 ktoré sú zaujímavým obrazom systematicky budovanej zbierky. Každý nález mince je v tomto katalógu nielen podrobne opísaný, ale charakteristické zvláštnosti jednotlivých typov mincí sú vyznačené aj kresbou. V obidvoch rukopisných katalógoch je takto zaznamenaných vyše 700 mincí.

Medailón Faustiny mladšej nás priviedol takmer o dvetisíc rokov naspäť do minulosti. Bol svedkom a zrkadlom svojej doby a právom sa zaraďuje k svetovým unikátom. Ako výrečný a pozoruhodný svedok dávnej histórie je významným dokladom a prameňom pri interpretácii dejín Slovenska.