" Kniha citátov nebude nikdy kompletná..."
Ste tu: mince.dovrecka.sk » clanky » 6-vychodorimske-a-byzanstske-mince-na-uzemi-slovenska
Utorok 17. júl 2018 | Meniny má Bohuslav, zajtra Kamila › blahoželaniapohľadnice

Východorímske a byzantské mince na území Slovenska

ilustračné fotoVýchodorímske a byzantské mince na území Slovenska

Územie Slovenska, ktoré sa dostalo nepriamo do kontaktu s východorímskou Rímom a Byzanskou ríšou, či už politickým alebo diplomatickým pôsobením, kultúrnymi vplyvmi a obchodnými vzťahmi, na dlhý čas poznačili v menšej alebo väčšej miere aj jej nálezové horizonty s východorímskymi a byzantskými mincami od konca 4. do 12. storočia.

Obdobie sťahovania národov nám približuje nielen rozklad kedysi mocného rímskeho impéria, ale aj koniec úsilia o zachovanie jednoty ríše. Theodosius I. (379 - 395) rozdelil Rímsku ríšu na dva samostatné celky: Západorímsku ríšu, kde vládol Theodosiov syn Honorius a Východorímsku ríšu na čele s ďalším Theodosiovým synom Arcadiom. V tomto období nastáva veľký pohyb barbarských kmeňov a národov, predovšetkým Hunov. Na našom území sa to prejavuje prechodom a príchodom rôznych etnických skupín (Gótov, Herulov, Longobardov, Hunov) s rôznym časovým pôsobením až po postupný príchod Slovanov.

Mincovníctvo Východorímskej ríše svojou činnosťou nadviazalo na razby, ktoré zaviedol Constantin I. (306 - 337). Tieto razby reprezentuje solidus a jeho diely (čiastky) - zlaté, strieborné a bronzové razby. Za panovania Anastasia I. (491 - 518) došlo k menovej reforme (498), a od tých čias môžeme hovoriť o byzantskej mene. Základná jednotka solidus sa rozdelila na 6 000 bronzových nummií, ktoré sa vydávali v násobkoch, napríklad 40 (M), 20 (K), 10 (I), 5 (C) atď. V striebre sa razila siliqua a miliarensia. Jediným hromadným nálezom mincí z predreformového obdobia na Slovensku je nález 108 kusov zlatých solidov z Bíne, okres Nové Zámky. Tento nález obsahoval 42 kusov východorímskych mincí v obdobia vlády panovníkov: Arcadia (383 - 408), Theodosia II. (408 - 450) a Aelie Eudocie (+ 460). K málopočetným ojedinelým nálezom východorímskych mincí a ich napodobenín patria solidy Arcadia (395 - 408) z Bučian a Maduníc, okres Trnava, Theodosia II. z Bratislavy, z Dedinky, okres Nové Zámky, z Hostia, okres Nitra a Pozdišoviec, okres Michalovce. Ďalej sú to nálezy mincí Zena Isaura (474 - 491), Lea I. (457 - 474), Justina I. Traxa (518 - 527), ktoré sa spájajú s osídlením Slovenska v období sťahovania národov.

Nálezy východorímskych a byzantských mincí pochádzajú z čias od konca 4. storočia do prvej polovice 6. storočia. Na začiatku obdobia sťahovania národov majú mince ešte peňažnú funkciu, čomu nasvedčujú okrem solidov aj ich čiastky - bronzové razby (Bešeňov, okres Nové Zámky), avšak postupne (v čase nepriaznivých politických pomerov) túto funkciu strácajú. Obrovské "tribúty pacis", ktorými si obidve cisárstva vykupovali mier od Hunov, nekončili vždy ako vzácny kov na výrobu šperkov a iných výrobkov. Určitá časť solidov sa zrejme znova dostala do rúk obchodníkov na nákup luxusného tovaru, ktorý požadovali vládnuce vrstvy etnických skupín.

Ďalší prísun byzantských mincí na územie Slovenska sa spája s obdobím Avarskej ríše. Ich málopočetné nálezy pochádzajú z bývalej Tekovskej stolice, Štúrova, okres Nové Zámky, Obišoviec, okres Košice-vidiek, Horných Salíb, okres Galanta - drobné bronzové mince, a to aj napriek tomu, že podľa historických prameňov Byzantská ríša odvádzala Avarom obrovské bohatstvo v zlatých solidoch, a to s menšími prestávkami až do porážky Avarov v roku 626. Geografické rozloženie nálezov byzantských mincí v celom priestore obsadenom Avarmi nám ukazuje, že ich najväčšia koncentrácia je na území dnešného Maďarska. Nepatrný počet nálezov na území Slovenska dokladá, že v čase pôsobenia byzantskej mince v avarskom prostredí slovenské oblasti nepatrili do sféry jej vplyvu. Problematika prísunu byzantských mincí je zložitejšia. Príčinou ich určitého obmedzeného prílivu bol aj vznik Bulharského štátu v roku 679, ktorý vytvoril "klin" medzi Byzanciou a Avarskou ríšou, avšak aj finačné tažkosti v samej Byzancii. Byzantské mince pravdepodobne prestavovali mieru hodnoty vzácneho kovu (platobnú hodnotu) medzi cudzími obchodníkmi a poprednými domácimi prestaviteľmi slovanskej šľachty, ako to dokazuje výnimočný poklad zo Zemianskeho Vrbovku z druhej polovice 7. storočia, ktorý okrem strieborných nádob a šperkov obsahoval aj peňažnú zložku - 17 miliarens Constansa II. (641 - 688) a hexagram Constantina IV. Pogonata (668 - 685). Všeobecne však platila naturálna výmena. Za ohlas byzantskej meny v 8. storočí možno pokladať zlatú platničku z hrobu zo Želoviec (tzv. pseudomincu), ako čiatkovú jednotku byzantského zlatého solidu, ktorého nedostatok sa nahrádzal kúskom kovu.

Hoci Veľká Morava mala v 9. storočí s Byzantskou ríšou úzke kontakty, v jej nálezovom prostredí na území Slovenska byzantské mince nenachádzame. V písomných prameňoch máme byzanskú menu doloženú napríklad v cirkevnoprávnej pamiatke s názvom Zakon sudnyj ljudem, podľa ktorej sa porušovanie zákonných noriem trestalo byzantskými solidmi, alebo nepriamo pred pádom Veľkej Moravy Raffelstettenským colným tarifom (vydal ho Ľudovít IV. v rokoch 903 - 907), podľa ktorého sa colné poplatky platili v čiastkových jednotkách byzantskej meny. Z veľkomoravského prostredia Mikulčíc pocháda nález z hrobu - solidus Michala III. (856 - 867).

Ďalšie byzantské nálezy na Slovensku sa viažu k 10. storočiu, k prenikaniu staromaďarských družín na naše územie. Vyskytujú sa v hrobovom inventári. Nálezy byzantských mincí v Karpatskej kotline tvoria najsevernejšiu hranicu ich rozšírenia (Tekovská stolica, Streda nad Bodrogom, okres Trebišov - zlaté a bronzové mince, Iža, okres Komárno - solidus v hrobe, Križovany nad Dudváhom, okres Trnava - follis, Nitra-Šindolka - miliarense). Ich peňažná hodnota sa stráca, získavajú hodnotu vzácneho kovu, alebo majú len dekoračný charakter (viac kusov v hrobe, predierkovanie) a vyskytujú sa spolu s anglickými, francúzskymi a arabskými mincami, ktoré pochádzajú z lúpežných výprav. Ich pôvod sa môže interpretovať ako výkupné, z obchodnej činnosti, dary počas krstu na cisárskom dvore, a v neposlednom rade ako korisť z lúpeží (razby, ktoré začínali Leonom VI. a Constantinom VI. až po Bazilea II. Bulharobijcu a Constantina VIII.).

Zmenené hospodárske pomery v Uhorsku na prelome 10. a 11. storočia si vynútili, aby sa v obchode okrem naturálnej výmeny uplatňovalo väčšie množstvo peňazí. Táto úloha pripadla kráľovi Štefanovi I. Málopočetné nálezy byzantských mincí naznačujú, že v tomto období sa zrejme používali aj ako platidlo v domácom obchode, popri domácich razbách denárov a obolov. Zákonník Štefana I. v článku 32 uvádza hodnotu juncov vo vzťahu k byzantskému zlatému solidu (tzv. tinópénz). Z toho pohľadu treba hodnotiť aj nálezy byzantských mincí z obdobia po 11. storočí. Ich neveľký výskyt na území Slovenska (Nitra-Ivanka, Trnovec nad Váhom a Šaľa-Veča, okres Galanta, Čifáre-Telince, okres Nitra), je zatiaľ len okrajový, ale v budúcnosti možno budú objavené aj mince, ktoré sa používali v styku na vnútornom trhu. Jeden smer ich výskytu z hľadiska topografického rozloženia nálezov byzantských mincí nám zreteľne vykresľuje obchodnú trasu na území terajšieho Maďarska (dolný Dunaj, Tisza), ktorá pokračuje severozápadným smerom na území Slovenska, pôsobiaceho zrejme aj ako tranzitné územie smerom na severozápadné trhy Moravy a Čiech. Nasvedčujú tomu jednak nálezy byzantských mincí na území Moravy, ale aj ikonografia českých mincí s byzantskými vplyvmi (ďalší smer prenikal aj cez Benátky).

Najnovšie nálezy byzantských mincí v Bratislave (v stredovekom sídliskovom prostredí - Hlavné nám. 7 a Sedlárska ul. 2), ako aj nálezy na území Slovenska z 12. storočia nám predsa poodhaľujú ich význam v peňažnom obehu. Možno v nich vidieť aj narastajúci záujem byzanstkých panovníkov o prenikanie do politického diania v Uhorsku s následným kultúrnym a ekonomickým pôsobením. Ekonomické prostredie Uhorska zrejme veľmi záviselo od vplyvu byzantskej meny, keďže Belo III. (1172 - 1196) sa pokúsil o peňažnú reformu, ktorá sa z ikonografickej a metrologickej stránky odlišovala od dovtedajšieho uhorského menového vývoja. Vymaniť sa z tohto vplyvu nebolo jednoduché. Hlavné smery hospodárskej a politickej orientácie Uhorska na rozhraní 12. a 13. storočia, upevnenie vlastnej meny a jej miesto v tovarovo-peňažnom obehu, ako aj a postupná orientácia obchodu na západ, zmenšovali vplyv Byzantskej ríše na Uhorsko, a tým nastalo aj vytláčanie byzantských mincí z vnútorného obehu, kde sa postupne strácala ich peňažná hodnota a stávali sa buď zdrojom vzácneho kovu, alebo religióznym medailónom. V tomto období Byzancia už nemohla uspokojovať narastajúce hospodárske nároky Uhorska. Treba tiež chápať, že Byzancia začiatkom 13. storočia bojovala o prežitie, keď pred bránami Konštantínopolu už stáli vojská križiakov. Znovuzrodenie Byzantskej ríše v 14. storočí bolo len "odleskom" jej niekdajšej slávy, v ktorom sa skončila aj éra vplyvu byzantských mincí a jej menového systému na Uhorsko.