" Kniha citátov nebude nikdy kompletná..."
Ste tu: mince.dovrecka.sk » clanky » 7-mince-denaroveho-obdobia
Sobota 20. október 2018 | Meniny má Vendelín, zajtra Uršuľa › blahoželaniapohľadnice

Mince denárového obdobia

ilustračné fotoJe známe, že jedným z najdôležitejších prejavov suverenity panovníka, či ním riadeného štátu je razba vlastných mincí. Platilo to v staroveku, stredoveku, novoveku, platí to podnes.

Od stredoveku mala razba mincí špecifikum v tom, že dokladala nielen politickú, hospodársku a kultúrnu vyspelosť štátu, ale mince propagovali u obyvateľov štátnu ideológiu, proklamovali pripojenie sa štátu k zväzku kresťansky orientovaných mocností. Aj v prípade stredovekého Uhorska sa začalo s mincovou výrobou až po dosiahnutí určitého stupňa spoločenského vývoja.

Hoci poznáme desiatky hrobov predstaviteľov vojenských staromaďarských družín, v ktorých sa našli okrem inej výbavy i viackrát prevŕtané strieborné mince (západoeurópskeho a arabského pôvodu, ktoré sa používali ako ozdoby šiat a datujú hroby do záveru 9. a prvej tretiny 10. storočia), nemožno tvrdiť, že tieto peniaze sú výraznejším dokladom preduhorských obchodov. Starí Maďari ich získali ako vojnovú korisť, poplatok za mier počas svojich lúpežných výprav do Nemecka, Francúzska, Talianska. Tieto uskutočňovali takmer každoročne, až do roku 955, potom boli starí Maďari prinútení usadiť sa v priestore dnešného Maďarska, a tým položili základy k vzniku neskoršieho Uhorska.

Spoločenské predpoklady na razbu uhorských mincí sa dosiahli už v 90. rokoch 10. storočia, ale prvé mince začal raziť až Štefan I. po svojej korunovácii v roku 1000-1001. Do roku 1301 vydalo dvadsať uhorských vojvodov, kráľov a protikráľov vyše 430 druhov domácich strieborných denárov a poldenárov, medených mincí a asi 45 druhov napodobenín súvekých rakúskych mincí (zlaté mince sa začali v Uhorsku raziť okolo roku 1325). Z nich minimálne polovica sa našla aj na území Slovenska, ako hromadné nálezy (poklady, depoty) a ojedinelé nálezy. Objavené mince nielenže dokladajú trvalé osídlenie nášho územia (najmä západného Slovenska a južnej časti východného Slovenska) od 11. do začiatku 14. storočia, ale sú aj cenným svedectvom o hospodárskej a kultúrnej vyspelosti obyvateľov, ktorí ho kedysi obývali.

Podľa najnovších analýz sa na našom území objavilo 250 menších a väčších nálezov. Obsahovali 8 145 mincí Arpádovcov z obdobia 20. až 30. rokov 11. storočia až do roku 1301, súveké rakúske mince (1 823 viedenských a friesašských fenigov), české, moravské, nemecké, francúzske a anglické razby (spolu asi 100 denárov) a 948 zatiaľ bližšie neurčených mincí. Spolu je to vyše 11 000 mincí, jedinečný súbor historických pamiatok z obdobia, z ktorého sa o Slovensku zachovalo len obmedzené množstvo informácií. Mince dokladajú minimálne 100 sídlisk s pravidelnými a občasnými trhmi a jarmokmi (pre zaujímavosť súveké listiny ich uvádzajú približne 50). Zaráža nás, že sa v rámci nálezov mincí doposiaľ nezistilo viac osídlených celkov (miest, obcí), veď prostredníctvom historických záznamov, archeologických a architektonických výskumov sa zistilo asi 2 200 osídlených lokalít. Z toho vyplýva, že spomenutých sto sídlisk s nálezmi arpádovských a iných mincí bolo súčasťou siete veľmi významných správnych a hospodárskych centier; resp. v ich blízkosti sa nachádzali dôležité cestné ťahy; alebo sa neďaleko od nich uskutočnili dôležité vojenské a politické stretnutia. Značná časť nálezov sa zistila v prostredí stredovekých miest a mestečiek, napr. v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bratislave, Kežmarku, Košiciach, Krupine, Nitre, Starom Tekove, Trnave, Zvolene (tieto lokality dostali mestské výsady v rokoch 1238 - 1291), ale aj v 21 ďalších, napríklad v Dunajskej Strede, Galante, Holíči, Hronskom Beňadiku, Leviciach, Levoči, Martine, Nových Zámkoch, Seredi, Skalici, Spišskom Podhradí, Starej Ľubovni, Trebišove, Trenčíne (tieto získali výsady až po 14. storočí, teda objavené mince výrazne dokladajú osídlenosť daného miesta ešte pred udelením mestských práv, poukazujú na starodávny pôvod miestnych trhov a obchodu). V niektorých mestách možno prostredníctvom nálezov mincí dobre sledovať vývoj lokálnych hospodárskych a obchodných vzťahov. Napríklad v Bratislave a jej najbližšom okolí boli mince objavené pri archeologickom výskume Devínskeho a Bratislavského hradu, centra historického mesta (Hlavné nám., Klariská ul., Panská ul., Františkánska ul.), v Dúbravke a vo Vrakuni. Poukazujú na zárodočné centrá mesta právne uznaného až v roku 1291, na dlhodobé využívanie základných strategických bodov (oba hrady), na ich politický význam, na existenciu tržnice pred radnicou na Hlavnom námestí, kde sa minimálne od konca 11. storočia do konca denárového obdobia obchodovalo s mincami, na osídlenie v stredovekom dvorci v Dúbravke a pravdepodobne na prechod križiakov v rámci tretej križiackej výpravy (okolo roku 1190) brodom cez Dunaj v oblasti dnešnej Vrakune. Zaujímavé je, že takmer polovica mincí nájdených v Bratislave a okolí nemá uhorský pôvod. Sú to razby rakúske, štajerské, bavorské a moravské. Jeden z denárov získaných pri výskume Bratislavského hradu je jednoznačne z dnešného Holandska (nechal ho vyraziť Otto, ktorý zomrel v roku 1119). Tieto mince treba považovať za finančné hotovosti nemeckých a rakúskych kupcov a kolonistov, ktorí pomáhali pri zakladaní mesta. Jedinečným spôsobom poukazuje na osobitosť Bratislavy (bol tu významný dunajský prístav, pohraničná pevnosť, centrum komitátu, počas 11.-13. storočia sa neraz stala miestom bojov medzi uhorskými, českými a nemeckými vojskami) svätoštefanský denár s kresťanským chrámom a nápisom Preslavva civ(itas), t. j. mesto Bratislava. Dokladá, že v rokoch 1013 - 1015 tu pôsobila mincovňa vyrábajúca takéto platidlá. Vzhľadom na to, že jediné tri kusy denárov s nápisom Preslavva civ(itas) sa našli iba v Švédsku, treba ich považovať za jeden z dokladov uhorsko-švédskych obchodných vzťahov (Uhorsko platilo Vikingom za dovoz zbraní a luxusného tovaru, Vikingovia radi prijímali kvalitné uhorské denáre a poldenáre z prvej polovice 11. storočia). Viacero bádateľov predpokladá, že bratislavská mincovňa vyrábala mince aj za vlády kráľa Šalamúna (1063 - 1074), od konca 13. storočia tiež napodobeniny rakúskych fenigov.

Iným mestom s bohatými nálezmi mincí je Nitra. Našli sa pri výskume Nitrianskeho hradu (používali ho vojvodovia a králi, podnes je tu sídlo Nitrianskeho biskupstva, v stredoveku tu pôsobila aj kapitula) a v rôznych iných častiach mesta (Chrenová, Martinský vrch, Zobor, Mlynárce, Párovce). V blízkom okolí sa mince našli v Párovských Hájoch a Dražovciach. Aj tieto nálezy poukazujú na osídlenie menších osád, z ktorých sa v roku 1244 sformovalo mesto Nitra, ďalej na prítomnosť domácich a cudzích, najmä nemeckých kupcov a kolonistov. Časť platidiel z poslednej štvrtiny 13. storočia dokladá vpád českých vojsk Přemysla Otakara II. (podobne ako depot takmer 2 500 brakteátov z približne 20 km vzdialených Rišňoviec).

Unikátnym nálezom je časť bronzovej schránky valcovitého tvaru na uschovávanie jednostranne razených strieborných mincí - brakteátov. Z jej výzdoby možno usudzovať, že ju vyrobili v druhej polovici 13. storočia v Meissene. Nejaký Nemec či Čech si v nej zrejme doniesol vlastné mince, ktoré neskôr použil pri obchodovaní. Aj v Nitre bola v 11. storočí mincovňa. Nachádzala sa pravdepodobne na hrade, kde bolo možné celú výrobu dobre kontrolovať a vojensky chrániť. V mincovni sa v rokoch 1048 - 1060 a 1064 - 1074 vyrábali poldenáre pre miestnych vojvodov Bela a Gejzu (zastupovali kráľov Ondreja I. a Šalamúna, spravovali komitáty Nitra, Tekov, Hont, Novohrad, Trenčín). Aj keď sa na nitrianskom hrade kvôli početným neskorostredovekým a novovekým prestavbám nenašli priame doklady o prevádzke mincovne, na jej činnosť poukazujú nálezy mincí v Nitre a jej blízkom okolí. V priestore medzi Topoľčanmi a Nitrou sa našli dva depoty obsahujúce aj vojvodské mince, tretí je z neznámeho miesta v bývalej Nitrianskej župe. Ako jednotlivé mince sa oboly vojvodov našli v Nitre-Šindolke, Nitre-Mlynárciach, Čakajovciach, Brodzanoch, Nových Zámkoch. Nitrianskych nálezov je výrazne viac ako nálezov z druhého centra vojvodstva v Bihári (dnes Rumunsko). Na území dnešného Maďarska sú depoty s vojvodskými mincami sústredené v jeho severozápadnej časti (Mosony, Gecse, Dömsöd, Székesfehérvár - tieto lokality ležali na hraniciach nitrianskej časti vojvodstva), jednotlivé nálezy sú rovnomerne rozptýlené po celom území. Domnievam sa, že v období vlády vojvodov bola nitrianska mincovňa popri kráľovskej mincovni v Ostrihome druhou najvýznamnejšou uhorskou mincovňou.

Zaujímavé nálezy priniesli archeologické výskumy Trnavy (depot mincí a strieborného polbochníka z 30. až 40. rokov 13. storočia, v meste sa našiel aj depot 377 rakúskych fenigov z 13. storočia), Krupiny (v polohe Na Petre sa našli mince Ondreja II., Ladislava IV. a friesašský fenig z 13. storočia; oveľa významnejší je depot 652 mincí a 76 kusov sekaného striebra, ukrytý v 40. rokoch 13. storočia v polohe Na pijaviciach), Banskej Štiavnice (medené mince Bela III., denáre Ladislava IV., fenig Albrechta I.), Zvolena (pri výskume Pustého hradu sa objavili denáre Ladislava IV. a Ondreja III., ako aj viacero kotúčikov na výrobu mincí, ktoré boli asi pozostatkom dielne na falošné denáre koncom 13. storočia), Trenčína (na hrade sa v rámci pohrebiska našli denáre z konca 11. a prvej tretiny 12. storočia), Trebišova (pri zaniknutom Kostole sv. Ducha sa zistili mince z 12. - 13. storočia) atď. Depoty z Trnavy dokladajú rozvoj mesta po udelení mestských práv v roku 1238 (možno aj vpád Tatárov), depot z Krupiny asi príchod nemeckých "hostí" do tejto oblasti, mince z Banskej Štiavnice počiatky organizovanejšej ťažby vzácnych kovov, z Trenčína, Trebišova a desiatok iných lokalít s menším spoločenským významom zase dokumentujú mince, ktoré sa používali ako tzv. obolus mŕtvych. Trnavský a krupinský nález mincí a kusov striebornej suroviny dokladajú ekonomické pomery v čase vlády Ondreja II. a Bela IV. Mince oboch panovníkov boli v dôsledku vnútroštátnej krízy nekvalitné, preto súvekí obchodníci používali pri platbách mince, nerazené striebro alebo naturálie.

Nálezy mincí z 11. - 14. storočia dokladajú aj využívanie hlavných cestných komunikácií, ktoré viedli najmä popri riekach - napríklad z čias Štefana I. a Ondreja I. popri Nitre; z čias Bela I., Šalamúna, Ladislava I., Kolomana, Bela II. v okolí Bratislavy a popri rieke Nitra. Početné nálezy medených mincí Bela III. z rokov 1190 - 1240 zase dokladajú trasy v okolí Bratislavy, na Malom Dunaji, v dolnom Považí, v Ponitrí, pri riekach Žitava, Hron, Topľa a cestu údolím Popradu. Zdá sa, že určitá časť z nich naznačuje aj trasu Českej cesty (cesty z Budína do Prahy), oficiálne proklamovanej až roku 1336, ale doložiteľnej minimálne od 10. - 11. storočia. Medené mince Bela III., objavené vo Vyšnom Kubíne, môžu poukazovať na trasu obchodu so soľou z Poľska cez Oravu na Liptov. Obdobné razby zo Starej Ľubovne a Kežmarku-Ľubice dokladajú obchodnú trasu z Horného Spiša do Poľska, využívanú minimálne od prelomu 12. a 13. storočia.

Popri mestách a dedinách či osadách sa časť z mincí zistila aj pri prieskumoch a výskumoch cirkevných stavieb. K najznámejším patria dva "poklady" z Hronského Beňadika. V roku 1929 našli pri kopaní studne nádobu s približne 2 500 denármi (zachovaných je 1 301 mincí) Kolomana a Štefana II. Ukryté boli v 20. až 30. rokoch 12. storočia. Druhý depot obsahoval neznámy počet mincí Štefana II. Oba "poklady" dokladajú spoločenský význam jedného z najdôležitejších kláštorov na Slovensku. Či to boli poddanské dávky pre kláštor vybrané v okolí, alebo časť majetku obchodníka, ktorý sa cítil byť ohrozený, sa dnes nedá zistiť. Oveľa viac nálezov sa ale objavilo pri výskumoch základov zničených kostolov, či na cintorínoch, ktoré sa na prelome 11. - 12. storočia začali vytvárať pri kostoloch. Takéto mince poznáme z viac ako 20 lokalít, napríklad z Bojníc, Bratislavského hradu, Kostolian pod Tríbečom, Košíc-Krásnej nad Hornádom, Krupiny-Na Petre, Martina, Ducového, Krásna, Nitry-Dražoviec, Nitry - Martinského vrchu, Nitry-Pároviec, Nitrianskej Blatnice, Starého Tekova, Svinice, Trebišova, Trenčína. Našli sa v nich mince takmer všetkých uhorských panovníkov denárového obdobia, ale aj razby rakúske, české a jedna francúzska razba (biskupstvo Clermont). Takmer všetky poslúžili pri datovaní vývojových fáz jednotlivých cirkevných architektúr alebo pohrebov. Okrem toho naznačili rozsiahle obchodné a politické kontakty obyvateľov uvedených sídlisk so širokým okolím. Tieto mince sú veľmi dôležité aj z numizmatického hľadiska, lebo sú vzorkou obeživa, ktoré používali rôzni príslušníci stredovekej spoločnosti.

V súčasnosti si ani veľmi neuvedomujeme ideologický dosah razby vlastných mincí. Kovové či papierové platidlá berieme ako obeživo, resp. medziprodukt, za ktorý možno kúpiť nejaký tovar. Ale v stredoveku, keď väčšina ľudí nevedela čítať, ani písať, sa o to lepšie a dôkladnejšie vnímali vyryté či nakreslené obrazce. Mince boli významným článkom upevňovania kresťanskej viery. Minimálne od konca 11. storočia sa produkcia peňazí zvýšila a medzi ľuďmi obiehali státisíce mincí. Výjavom na minciach preto panovník venoval mimoriadnu pozornosť. Mincovníctvo Arpádovcov je na kresťanské námety bohaté. Veď grécky (jednoduchý rovnoramenný) kríž bol takmer na každej minci razenej od Štefana I. po Ondreja III. Asi 35-krát sa na uhorských platidlách objavil symbol dvojitého, patriarchálneho kríža. Ako štátny symbol v heraldicky čistej forme sa na denároch Bela III. razil asi v roku 1190. Symbol ukrižovania Krista, tri kríže vedľa seba, je na 8 minciach Ladislava I. až Bela II. Kotvový kríž (znak sv. Petra) je na šiestich. Koptský kríž (ktorý má vo výsečiach písmeno T) sa našiel na denároch Bela III. Jestvuje symbol ako reminiscencia na tretiu križiacku výpravu? Jeruzalemský kríž (ktorý má vo výsečiach štyri malé grécke krížiky) je na razbách Ladislava I. Kresťanský chrám je spodobnený na denároch Štefana I. (s nápisom Preslavva civitas) až Ondreja II. (ako rozložitá bazilikálna architektúra). Na uhorských minciach sa pomerne často objavujú symboly svätcov kresťanskej cirkvi - Boh Otec ako sediaca postava s otvorenou bibliou, žehnajúca celému svetu, či hlava Krista, Panna Mária s Ježišom, sv. Ján, sv. Marek, Agnus Dei - Baránok Boží s veľkým ceremoniálnym krížom, oranti (kňazi s naširoko roztvorenými rukami vzývajúci Boha) a mýtické zvieratá. Nechýba ani boj dobra so zlom vo forme, keď anjel zabíja draka, kráľ drží dvoch drakov. Kráľ symbolizuje vykonávateľa spravodlivosti, strážcu čistoty, ochrancu viery. Je zaujímavé, že kresťanské námety sa vo zvýšenej miere neobjavujú len u tzv. svätých kráľov - Štefana I., Ladislava I., či u vládcov uchvátených myšlienkou križiackych výprav - Belo III., Ondrej II., ale najmä v časoch pohanských povstaní (11. storočie), resp. počas vlády politicky málo schopných panovníkov (Ladislav IV. až Ondrej III.). Mnohé z mincí s uvedenými symbolmi sa našli aj na Slovensku, takže svojím spôsobom vplývali na kultúrne a náboženské povedomie tunajších obyvateľov.