" Kniha citátov nebude nikdy kompletná..."
Ste tu: mince.dovrecka.sk » clanky » 8-hromadne-nalezy-minci-v-mestskom-muzeu-v-bratislave
Sobota 20. október 2018 | Meniny má Vendelín, zajtra Uršuľa › blahoželaniapohľadnice

Hromadné nálezy mincí v Mestskom múzeu v Bratislave

ilustračné fotoPrírodné a hospodárske podmienky predurčili Bratislavu na to, aby sa v priebehu stáročí stala jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich miest Uhorska.

K pamiatkam, ktoré odrážajú niekdajšiu prosperitu mesta, patria aj hromadné nálezy mincí, alebo poklady.

Objavy hromadných nálezov mincí vždy fascinovali a priťahovali hodnotou v nich zhmotneného majetku, a tým aj možnosťou ľahkého zbohatnutia.
Mestské múzeum v Bratislave už od svojho založenia venovalo veľkú pozornosť numizmatickým pamiatkam a najmä nálezom platidiel, ktoré síce nepredstavujú najpočetnejšiu skupinu múzejných zbierok, ale z bádateľského hľadiska patria k najcennejším. Ich hodnota netkvie ani tak v hodnote kovu, z ktorého sú mince vyrazené, ako skôr v prínose k historickému skúmaniu ekonomických pomerov daného obdobia v určitých oblastiach, mincovných systémov, kovov, datovacích možností a pod. Hromadné nálezy mincí uložené v Mestskom múzeu v Bratislave nepochádzajú len z územia mesta, ale aj z jeho okolia a z iných lokalít Slovenska. Tento zdanlivý rozpor medzi zberateľským programom a skutočnosťou je ľahko vysvetliteľný. Všetky mince, či už objavené a odovzdané podľa zákona, alebo odňaté nezodpovedným občanom z dôvodu zatajenia, sa v období Československej republiky dostávali a zhromažďovali v Hlavnej pokladnici v Bratislave, po rozdelení štátu v roku 1939 aj na Ministerstve financií Slovenskej republiky v Bratislave. Po druhej svetovej vojne sa odovzdávali príslušným inštitúciám podľa zákona. Ak nálezy neboli darované, mohlo si ich múzeum odkúpiť na základe ponuky. Preto niekedy dochádzalo aj ku kurióznej situácii, keď podľa platných zákonov - jedna tretina nálezu patrila štátu, druhá majiteľovi pozemku a tretia časť nálezcovi - sa stávalo, že štát a majiteľ náleziska mince darovali, ale podiel nálezcu muselo múzeum odkúpiť. Ostatné hromadné nálezy, ktoré súvisia s archeologickými výskumami Mestského múzea, sa po spracovaní stali súčasťou numizmatickej zbierky. Preto absencia hromadných nálezov istého obdobia nemusí byť vždy zapríčinená určitými zlomovými kataklizmami, ale môže byť dôsledkom súčasnej platnej právnej legislatívy, alebo aj právneho vedomia občanov, ktorí sa nevedeli s objavom vnútorne vysporiadať.

Koncentrácia hromadných nálezov keltských mincí bratislavského typu na území mesta - zo siedmich nálezov vlastní Mestské múzeum tri - poukazuje na existenciu veľkého spoločensko-hospodárskeho centra Keltov. Zároveň nám môže dať odpoveď aj na otázky vzniku mincí, ich technického vyhotovenia, ako aj na problémy týkajúce sa obchodných vzťahov a mnohé iné súvisiace s keltskými razbami. Prvý hromadný nález - a súčasne prvý hromadný nález všeobecne - získalo Mestské múzeum v Bratislave kúpou od Gregora Horvátha v roku 193O. Neskôr sa zistilo, že mince pochádzajú z nálezu, ktorý bol objavený na "Hausbergli" v severozápadnej časti bratislavského Podhradia. Ponúknutý nález obsahoval 37 keltských strieborných mincí bratislavského typu. Najväčšie zastúpenie mali mince s nápisom BIATEC (18), ďalej NONNOS (SONNON) (8), DEVIL (3), BVSSVMARVS (1), AINORIX (2), FARIARIX (3), TITTO (1) a COVNOS (1).

Ďalší hromadný nález keltských mincí získalo Mestské múzeum postupne v roku 1938. Nález objavil sezónny robotník Ján Vítek v roku 1937 pri kopaní kanála na Námestí Slobody v Bratislave. Nález obsahoval 58 veľkých strieborných tetradrachiem bratislavského typu, ktoré boli uložené v keramickej nádobe pod povrchom v hĺbke 70 cm. Nádoba sa pri kopaní rozbila a zachránila sa z nej len spodná časť. Najväčšiu časť nálezu tvorili mince s nápisom BIATEC (26), NONNOS (SONNON) (20), DEVIL (6), BVSV (4), IANTVMARVS (1), TITTO (1).

Tretí hromadný nález keltských mincí bratislavského typu, ktoré má Mestské múzeum vo svojich zbierkach, je nález z roku 1942. Mince objavili robotníci pri kopaní základov na stavbu obytných domov na bývalej Pöllnskej (terajšia Žilinská ulica). Platidlá boli uložené v hlinenej nádobe, ktorú robotníci rozbili a črepy odhodili. Z nálezu sa podarilo zachrániť 27O mincí, z ktorých Mestské múzeum získalo 223. Do zbierok Slovenského národného múzea v Martine sa dostalo 29 mincí, do Slovenského múzea v Bratislave 3 mince, Liptovské múzeum v Ružomberku má 2 mince a do zbierky hlavného colného tajomníka O. Glocara sa dostalo 11 mincí. V Mestskom múzeu v Bratislave sa nachádza najviac mincí s označením BIATEC (116), NONNOS (SONNON) (76) a ďalej mince s označením DEVIL (15), BVSV (5), BVSSVMARVS (1), IANTVMARVS (4), COISA (1), AINORIX (1), FARIARIX (2), TITTO (3), COVNOS (1) a razby bez nápisu (2).

Veľkým prekvapením je, že sa múzeu v minulosti nepodarilo získať hromadný nález rímskych mincí z veľkej Bratislavy.

Ďalšie nálezy pochádzajú už z mladších období a sústreďujú sa na denárové a toliarové obdobie. Z denárového obdobia sa zachovalo v Bratislave veľmi málo hromadných nálezov. Zo štyroch nálezov v zbierke múzea je len jeden nález z Dlhej ulice z 13. storočia a z Devína, i keď geografické rozloženie poukazuje na ich väčšiu koncentráciu mimo mesta - v juhozápadnej časti Slovenska. Nález mincí z denárového obdobia, ktorý bol objavený za neznámych okolností na Dlhej ulici v Bratislave, získalo múzeum v roku 1937. Obsahoval 185 kusov rakúskych a bavorských mincí a nerazené odstrižky, platničky. Datujeme ho do 3O. rokov 13. storočia.

Tretí nález pochádza zo systematického archeologického výskumu hradu Devín, ktorý tu Mestské múzeum vykonáva od roku 1966. V roku 1982 sa výskum pod vedením dr. I. Kellera zameral na priestor medzi severnou a východnou hradnou bránou, ktorý sa intenzívne využíval od praveku až po vrcholný a neskorý stredovek. Pod stredovekým násypom na podloží starších kultúrnych vrstiev sa objavil hromadný nález - poklad, ktorý obsahoval rakúske fenigy (32), jeden strieborný prsteň so štítkom a korálik z daggerského (jurského) vápenca. Schránka, v ktorej boli predmety uložené, sa nenašla. Predpokladáme, že poklad mohol byť uložený v plátennom alebo koženom vrecúšku, ktoré sa medzičasom rozpadlo. Jednu časť rakúskych mincí datujeme asi do rokov 1230 až 1259 a pochádza z mincovní vo Viedni a Viedenského Nového Mesta (4) a druhú časť prisudzujeme Rakúskej správe, tzv. rakúskemu medzivládiu (1236 - 1239, 1246 - 1251) a mincovniam vo Viedni a Enži (28). Nález bol uložený na konci prvej polovice 13. storočia.

Ďalší nález, ktorý sa viaže priamo na mesto, pochádza až z toliarového obdobia (z veľkej Bratislavy pochádza päť nálezov). V roku 1937 pri stavbe obytných domov, tzv. Živnodomu na Vysokej ulici, objavil pán Dokupil 6 mincí, ktoré do Mestského múzea odovzdal palier Kroslík. Či sa na mieste nálezu nachádzalo mincí viac, prípadne aj keramická nádoba, to sa už nepodarilo zistiť. Nález obsahoval mince Štajerska, Saska a Anthalska-Zerbstu. Uložený bol pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia.

Iný hromadný nález mincí z Bratislavy-Devína pochádza z archeologického výskumu (dr. I. Keller) Kostola sv. Kríža v roku 197O. V severozápadnom rohu sakristie pod podlahou sa našlo 143 kusov drobných strieborných mincí uložených v keramickej nádobe. Boli tu zastúpené groše a najmä trojgrajciare: Čechy, Ferdinand I. (2), Rudolf II. (1), Sliezsko, kniežatstvá (37), arcibiskupstvo Olomouc (1), biskupstvo Vratislav (l), Poľsko, Žigmund III. (8), Rakúsko, Korutánsko, Falkenstein, hrad Friedberg, Hanau-Lichtenberg, Hanau - Münzenberg, Leiningen - Westerburg, Nasau - Weilburg, Phalz - Weldenz, Phalz - Zweibrucken, porýnski grófi, Solms - Hohen - Solms, Solms - Lich, Stolberg Ortenberg, Würtenberg, biskupstvo Strassburg, opátstvo Murbach a Luders, mesto Kolmar, Nördlingen, Luzern, Schaffhausen, Zug, Zürich (93). Nález pochádzal z prvej polovice 17. storočia.

Z mimobratislavských nálezov sa v numizmatickej zbierke múzea nachádza hromadný nález mincí z denárového a grošového obdobia. Z denárového obdobia je to nález zo Svätého Petra z 11. storočia, ktorý Mestské múzeum kúpilo v roku l935 a ktorý obsahoval šesť mincí sv. Ladislava. Z grošového obdobia je to nález mincí z Topoľčian, ktoré získalo múzeum v roku l985. Zaujímavosťou tejto časti nálezu je, že mince boli aplikované do náramku, ktorý sa skladal z ôsmich dukátov cisára Žigmunda (1386 - 1437) pochádzajúcich z rôznych mincovní. Pôvodne patrili mince k nálezu zlatých mincí, ktoré boli objavené počas prvej svetovej vojny v Topoľčanoch. Objavených bolo 18 dukátov. Literatúra tento nález datuje do prvej polovice 15. storočia.

Nález z Nedošian získalo múzeum v roku 1940 a obsahuje 56 toliarov, najmä uhorskej, tirolskej, korutánskej a saskej proveniencie. K tomuto nálezu sa viažu mince mesta Augsburgu a biskupstva Bremen. Uložené boli v druhej polovici 17. storočia. Posledným hromadným nálezom je nález zo Spišskej Belej. Zaujímavý je tým, že obsahuje zlaté a strieborné razby. Mestské múzeum z neho získalo 8 kusov mincí v roku 1937. Nepodarilo sa nám zistiť, či je to len časť nálezu, alebo jeho úplný počet. Razby Ferdinanda I. (1526 - 1564) sú zastúpené dvoma dukátmi z rokov 1528 a 1562, strieborné razby tvorili saské mince a mince grófstva Mansfeld. Nález bol ukrytý asi v druhej polovici 17. storočia.

Všetky hromadné nálezy, resp. poklady majú jeden spoločný znak. Ich uloženie zväčša súviselo so strachom ich majiteľov o svoj majetok uložený v minciach. V danom období odrážali politické alebo menové pomery, osobné ambície jednotlivcov, avšak častokrát to bol len jediný majetok, ktorý po majiteľovi zostal a zachoval sa dodnes.