" Kniha citátov nebude nikdy kompletná..."
Ste tu: mince.dovrecka.sk » clanky » 9-poklady-ktore-nestracaju-lesk
Utorok 21. august 2018 | Meniny má Jana, zajtra Tichomír › blahoželaniapohľadnice

Poklady, ktoré nestrácajú lesk

ilustračné fotoNálezy mincí, ako svedkovia pohnutých, pre majiteľa nebezpečných čias, majú svoje zvláštne osudy, spoločný strach o stratu majetku.

Vedomé ukrývanie mincí motivovali rôzne príčiny, z ktorých najčastejšou boli udalosti vojenského charakteru, inokedy ekonomické dôvody. Mimoriadne udalosti, zmena politickej situácie, obava o vlastníctvo vyvolávali náhle ukrývanie majetku na prechodný čas s úmyslom jeho opätovného vyzdvihnutia a užívania po pominutí bezprostredného nebezpečenstva. Hlavným dôvodom na zakopávanie majetku bol strach, obava pred odcudzením, znehodnotením alebo stratou. Zloženie nálezov mincí odráža ekonomickú situáciu ich pôvodného majiteľa i jeho spoločenskú príslušnosť. Z rôznych, niekedy tragických dôvodov sa majiteľ k svojmu ukrytému majetku už nevrátil. Preto sa objavujú hromadné nálezy mincí, v numizmatickej terminológii nazývané poklady, po mnohých stáročiach pri rôznej ľudskej činnosti (stavebné, poľnohospodárske práce, archeologický výskum a pod.) ako svedkovia nepokojných čias.

Súbory mincí obsahujúce zlaté razby, ktoré možno nazvať pokladmi v pravom zmysle slova, sa objavujú výnimočne, v mnohých prípadoch sa stávajú predmetom rôznych špekulácií, nezachovávajú sa v úplnosti, čím sa značne znižuje ich historická hodnota. Sú však dva druhy pokladov, ktoré sa svojou veľkosťou a výnimočnosťou zaraďujú medzi významné európske i svetové poklady. Zásluhou poctivých ľudí sa zachovali pre nasledujúce generácie vzácne doklady našich dejín.

Prvým pokladom je známy hromadný nález zlatých mincí, medailí a reťaze, podľa miesta nálezu nazývaný Košický zlatý poklad.1

Košický zlatý poklad

Poklad obsahuje 2 920 kusov zlatých mincí - jedno- a dvojdukáty,2 tri zlaté medaily a masívnú zlatú reťaz. Všetko je uložené v okrúhlej dvojdielnej medenej schránke, zdobenej rytým dekorom. Vzhľadom na hmotnosť 10 913 g, množstvo mincí (2 920 kusov) a 2,14 m dlhú zlatú reťaz s hmotnosťou 590 g je jedným z najväčších nálezov v európskom i svetovom rozsahu. Jeho význam z hľadiska dokumentácie viac ako dvoch storočí európskeho mincovníctva (15. - 17. storočie) je mimoriadny a o to väčší, že ho nestihol osud mnohých iných nálezov zlatých mincí, ktoré boli pretavené na iné účely, prípadne opätovne zmincované. Z hľadiska výnimočnosti pokladu sa vynára otázka jeho pôvodného majiteľa. Kto, kedy, prečo a z akých dôvodov ukryl toto množstvo zlata a prečo ho opätovne nevyzdvihol...

Skladba pokladu nasvedčuje, že jeho pôvodným majiteľom bol prívrženec cisára Leopolda I. (1657 - 1705), človek nielen veľmi bohatý, ale aj dobrý finančník, ktorý nedôveroval vtedajšej mene, hrubej striebornej minci - toliaru, a svoj nemalý majetok vložil do časom overenej zlatej mince. Ďalšie skutočnosti súvisiace s pôvodným majiteľom možno vyvodiť z určenia termínu ukrytia pokladu.

Najmladšie mince, kremnické dukáty z roku 1679, predpokladajú dobu ukrytia do rokov 1680 - 1682. Toto obdobie bolo poznamenané stavovskými protihabsburskými povstaniami odbojných sedmohradských kniežat. Povstalecké vojská, ktoré viedol Imrich Thököly v roku 1682, dobyli Košice, ale už o tri roky neskôr sa ich zmocnili cisárske vojská.3 Tieto skutočnosti svedčia o tom, že poklad mohol byť ukrytý pred dobytím Košíc a že jeho majiteľ bol prívržencom cisára, čo potvrdzuje absencia sedmohradských dukátov Michala Apafiho, ktorý pomáhal Thökölymu dobyť Košice v roku 1682, rovnako ako absencia tureckých zlatých razieb a minimálny počet francúzskych razieb (2), hoci Ľudovít XIV. protihabsburské akcie výdatne podporoval. Napokon popri uvedených dôvodoch treba uviesť, že to nebola ani vojenská pokladnica I. Thökölyho, pretože schránka v tvare okrúhlych do seba zapadajúcich mís, na vrchnáku bohato zdobená rytým dekorom s loveckým výjavom, v ktorej bol poklad uložený, nezodpovedá typu súdobých vojenských pokladníc.

Okolnosti nálezu

Dňa 14. augusta 1935 na Hlavnej ulici č. 68 pri kopaní základov pre novú budovu finančného riaditeľstva narazili robotníci košickej stavebnej firmy A. Nováka na tvrdý predmet a netušili, že sa práve stali nálezcami pokladu. Lesk zlata - plnej misy dukátov a masívnej reťaze, ale skôr nevedomosť ako treba postupovať pri nálezoch mincí zapríčinili, že sa sami zbavili nároku na 1/3 nálezného z celkovej hodnoty pokladu. V minulosti bolo na mieste finančného riaditeľstva sídlo Spišskej komory zriadenej v roku 1565, preloženej do Košíc v roku 1567.4

Skladba pokladu

Okrem jedného kusa antickej tráckej mince - neskorého statéra Lysimacha (323 - 281 pred n. l.), alebo jeho veľmi dobrej keltskej napodobeniny, ktorá svojím časovým zaradením nezapadá do komplexu, poskytuje poklad prehľad európskej mincovej tvorby 15. - 17. storočia. Produkcia 80 mincovní ilustruje počtom nájdených mincí jednotlivé krajiny takto: Uhorsko (1 181), Sedmohradsko (257), Holandsko - provincie a mestá (1 016), Čechy (26), Sliezsko (22), Rakúsko (24), salzburské arcibiskupstvo (31), Nemecko - cirkevné a svetské panstvá, mestá (195), Poľsko a mestá (113), Švédsko (7), Dánsko (8), Anglicko (1), Belgicko (1), Francúzsko (2), Taliansko (22), a Španielsko (13).

Medaily pochádzajú z kremnickej mincovne. Jedna je dielom neznámeho majstra pre kráľa Ľudovíta z roku 1525, ďalšie dve, jazdecká medaila kráľa Ferdinanda z roku 1541 a medaila pre kráľa Ľudovíta z roku 1544, sú dielom významného kremnického renesančného medailéra Krištofa Füssla.

Renesančná zlatá reťaz sa skladá z oválnych ohniviek, ktorých obidve strany sú po dĺžke rozčlenené dvoma žliabkami. Výrazne vystupujúce hrany prerušujú drobné zárezy, takže vzniká dojem, akoby bola reťaz zdobená drobným granulovaným filigránom.

Ikonografia

Podľa dobových zvyklostí európskej razby sa na minciach objavujú zvyčajne:
- štít so znakom krajiny (štátu), prípadne s rodovým erbom
- postavy svätcov - patrónov miest, krajín
- postava panovníka s atribútmi kráľovskej moci (kráľovská koruna, žezlo, ríšske jablko, meč, bojová sekera)
- portrét - poprsie panovníka, resp. dvojportrét panovníckeho páru (Španielsko)
- trojportrét (nemecké kniežatstvá)
- nápisové tabule s textom.

Na minciach cirkevných panstiev sú zobrazené atribúty vyjadrujúce postavenie hodnostára, vydavateľa mince - klobúk, berla, mitra.

Osudy pokladu

Z miesta nálezu sa poklad dostal do Generálnej finančnej pokladnice v Bratislave, kde jeho základný súpis vypracovala nestorka slovenskej numizmatiky Dr. Ľudmila Kraskovská. Z bezpečnostných dôvodov potom poklad uložili v Ústrednej štátnej pokladni v Prahe, odkiaľ ho v roku 1940 prevzalo Numizmatické oddelenie Národného múzea v Prahe. Vedecky ho spracovala a vyhodnotila prof. E. Nohejlová-Prátová, ktorej zásluhou sa tento poklad zachoval neporušený a počas vojny nebol poškodený, hoci oň javili záujem nemecké ríšske úrady rovnako ako úrady horthyovského Maďarska. Do mesta svojho nálezu sa poklad vrátil na špecializované výstavy v roku 1956 a 1967, a od roku 1970 natrvalo zostal vo Východoslovenskom múzeu, ktoré pre jeho bezpečné uloženie vybudovalo špeciálne upravenú trezorovú miestnosť. Mince sú inštalované ojedinelým spôsobom, ktorý je nielen estetický, ale aj príťažlivý tým, že umožňuje pohľad na obidve strany mincí. Poklad je umiestnený v troch nástenných a 12 priestorových vitrínach ukotvených v strope. Expozícia poskytuje jedinečný pohľad na výnimočný poklad, ktorý je ukážkou nielen hmotného, ale aj duchovného bohatstva troch storočí, v ktorých jeho komponenty vznikali. Netradičná inštalácia pokladu a vytvorenie jeho osobitnej intimity ostávajú natrvalo svedectvom vysokého majstrovstva a umeleckého cítenia anonymných majstrov minciarov.5

Osudy nálezov bývajú dramatické už v čase ich ukrytia a nemenej dramatické pri ich objave, kým sa po rôznych peripetiách dostanú do múzeí, kam podľa zákona patria.

Platí to aj o ďalšom poklade z východného Slovenska, z obce Veľký Folkmár, ktorý sa našiel v marci 1992 pri rekonštrukcii starého domu.

Poklad z Veľkého Folkmára

Pri kopaní žumpy narazili robotníci v hĺbke asi 50 cm pod povrchom na nádobku, pôvodne džbánik s jedným uchom, obojstranne zelenoglazovaný, ktorý obsahoval 65 dukátov.6 Nízka úroveň právneho vedomia nálezcov takmer zapríčinila jeho nenávratnú stratu. Vďaka zásahu polície sa však zachoval aj tento bohatý nález. Poklad tvorí pomerne dobre zastúpený rad ôsmich uhorských panovníkov,7 produktov piatich uhorských mincovní z obdobia začiatku 15. do 40. rokov 16. storočia (55)8 a 10 razieb reprezentujúcich rakúsku a sliezsku mincovú tvorbu.9 To je nesporne najvýznamnejší nález zlatých mincí v ostatnom polstoročí a po košickom náleze druhý najväčší poklad toliarového obdobia uhorského mincovníctva na území Slovenska.10

Politicko-ekonomická situácia

Po moháčskej bitke (1526) prestalo existovať stredoveké uhorské kráľovstvo, ktorého posledný panovník Ľudovít II. (1516 - 1526) padol v boji, nezanechajúc potomkov. Časť uhorských stavov zvolila za kráľa Ján Zápoľského, syna uhorského palatína Štefana Zápoľského, kým druhá, západne orientovaná Ferdinanda I. Habsburského. Dvojité kráľovstvo a turecká okupácia strednej časti krajiny mali za následok existenciu dvoch uhorských štátov: na západe habsburského kráľovstva, na východe sedmohradského kniežatstva s národnými kniežatami. Voľbou dvoch kráľov v roku 1526 sa začalo dvojité kráľovstvo a s ním aj súperenie protikráľov so striedavým úspechom, ktoré sa skončilo formálne uzavretím mieru vo Veľkom Varadíne v roku 1538, keď sa obaja králi dohodli na rozdelení moci v krajine.11 Kto bol majiteľom veľkofolkmárskeho pokladu, aké bezprostredné príčiny ho prinútili svoj majetok ukryť, prečo sa k nemu viac nedostal, to sú otázky, na ktoré dnes nevieme odpovedať. Isté však je, že bol príslušníkom majetnejšej vrstvy spoločnosti, ktorého celková nepokojná situácia po roku 1539 (čo je letopočtom najmladších mincí), charakterizovaná neustálym súperením dvoch uhorských protikráľov, prinútila svoj majetok "zveriť" zemi.

Skladba nálezu

Poklad tvoria razby uhorských panovníkov v počte 55 ks počnúc Žigmundom (1387 - 1437) po Jána Zápoľského (1526 - 1540) a Ferdinanda I. (1526 - 1564) a mimouhorské razby: Rakúsko (1), salzburské arcibiskupstvo (5); sliezske kniežatstvo: Münsterberg-Olešnica-Reichenstein (2), mesto Vratislav (2).

Ikonografia

V náleze sa vyskytujú dva typy uhorských dukátov: znak - sv. Ladislav a Madona - sv. Ladislav.
Znak na uhorských minciach býva zložený z erbov krajín, ktoré panovník spravoval, prípade kombinovaný s rodovým erbom. Madona s dieťaťom ako mincový obraz bola zavedená reformou v roku 1467, pričom býva zobrazená na polmesiaci s dieťaťom na pravej, výnimočne ľavej ruke.12 Postava sv. Ladislava - kráľa sa na minciach počas 150 rokov zmenila. Kým po Mateja Korvína sa zobrazoval vo frontálnom postoji v dobovom odeve, s plášťom okolo pliec a atribútmi kráľovskej moci - korunou, bojovou sekerou, ríšskym jablkom a so svätožiarou okolo hlavy, od razieb Vladislava II. sa zobrazoval v plnej zbroji, s halapartňou, ríšskym jablkom a bez svätožiary. Po oboch stranách postavy sv. Ladislava sú na reverzoch mincí umiestnené mincové značky. Prvé písmeno označovalo miesto mincovne, druhé iniciálu krstného mena alebo priezviska, prípadne rodový erb komorského grófa zodpovedného za razbu v tej-ktorej mincovni.13

Na cudzích razbách sú postavy svätcov - patrónov miest či krajín s atribútmi, atribúty cirkevných hodnostárov, heraldické zvieratá (český lev, sliezska orlica). V náleze je zastúpená aj jediná portrétna minca s vyobrazením profilu arcivojvodu Ferdinanda s renesančnou korunou a účesom.14

Metrologické údaje

Celková hmotnosť mincí je 229,6 g, priemerná hmotnosť jednej mince je 3,53 g.
Rýdzosť mincí - 23 karátov 9 grénov (uhorské mince), ostatné o grén menej.
Kvalita mincí je pomerne veľmi dobrá, čo zrejme svedčí o tom, že neboli dlho v obehu, okrem niekoľko málo kusov, ktoré sú mierne ošúchané.
Folkmársky nález so svojimi 65 kusmi dukátov, širokým spektrom uhorských i cudzích razieb je dôkazom predovšetkým čulých obchodných stykov východného Slovenska v prvej polovici 16. storočia, ale aj vysokej umeleckej úrovne vtedajšieho mincovníctva, a tým sa stáva jedným zo svedkov našich bohatých dejín, ale aj výrazným svedectvom charakteru svojej doby.
Od augusta 1992 je folkmársky poklad inštalovaný v podzemnom trezore Východoslovenského múzea pri inom svedkovi úzkosti pred blížiacim sa nebezpečenstvom - Košickom zlatom poklade.